Silná premávka, niet miesta na parkovanie, tak radšej na železničnej stanici. Preniesli sme veci z autobusu do auta, nasadli a poďme domov.
„Čo nového? Ako budeš bývať? Budeš dochádzať denne k dedkovi do Nitry?“
„Neviem, mám možnosť bývať na čierno v evanielickom internáte u kamaráta, ktorého spolubývajúci tam nebude dva mesiace, lebo robí diplomovku“.
„Oficiálne by to nešlo?“ – skúšam.
„Išlo, ale by som musel povedať, že som evanielik.“
„Nó výborne, tak povedz“ – vyhŕkne manželka.
„To by som si zlomil chrbticu na celý život, to nejde“ – namieta syn.
Zalial ma pocit šťastia a pýchy.